Táto takmer 500-stranová kniha o puberte dnešných detí, s vtipným názvom TOTO JE AKÉ TRÁPNE, je veľmi dobre napísaná. Je nabitá informáciami, ktoré rodičia dnešných tínedžerov ocenia. Mňa veľmi bavila a našla som v nej kopu podnetných vhľadov do toho, ako sa dieťa v puberte vyvíja po všetkých stránkach.
Obsahuje 20 kapitol a kapitoly sú tematické. Nie je teda potrebné čítať knihu od prvej strany po poslednú. Pokojne ju môžete mať založenú v knižnici a vyťahovať vždy, keď si potrebujete naštudovať konkrétnu otázku, ktorá vás s vaším tínedžerom zaujíma. Nájdete tu témy fyzického aj psychického vývinu. Od rastu cez telesný pach, vývin mozgu, výkyvy nálad cez poruchy príjmu potravy, vzťahy, antikoncepciu až po rodovú identitu a priateľstvá s rovesníkmi.
Kniha začína zhurta desiatimi mierne šokujúcimi faktmi o modernej puberte. (Nebudem nič prezrádzať, prečítajte si ;))
Každá kapitola má štyri časti:
– Začnime s vedou
– Čo sa zmenilo za posledných 20,30,40 rokov
– Ako o tom hovoriť
– Od ľudí, ktorí práve vyšli z druhej strany
Pri vedeckých vysvetleniach som občas zívala a strácala sa, najmä pri skratkách rôznych hormónov. Ale oceňujem, že má veda v knihe miesto a že sa autorky snažili ju laicky vysvetliť. Aj keď teda na mňa asi mohli ešte trochu jednoduchšie 🙂
„Čo sa zmenilo v puberte za posledných x rokov?“
Toto bolo veľmi zaujímavé čítanie. V mnohých oblastiach sa nezmenilo takmer nič Len si možno dnes viac vecí všímame, máme viac dát a informácií a teda to, čo sme u detí v minulosti nevnímali, teraz vnímame. V mnohých oblastiach sa ale toho zmenilo veľa. Tínedžeri majú dnes oveľa viac stresu, tlakov, očakávaní, ktoré vplývajú na ich psychický, ale aj fyzický vývin.
V niektorých oblastiach za tých niekoľko desaťročí prebehla doslova revolúcia (dobrý deň rodová identita, situationships a pod!). Je na nás rodičoch, aby sme k veciam, ktoré sú nám neznáme a nové, pristupovali otvorene, so snahou učiť sa a pochopiť. Nie snažiť sa deti presviedčať o našich pravdách a vtesnať ich do nejakých kategórií či políčok v tabuľke.
Ako o tom hovoriť
Asi najdôležitejšie sú pre mňa tipy, ako s deťmi o jednotlivých témach hovoriť. Autorky odporúčajú natrénovať si s tínedžermi “bezstarostný tón plný zvedavosti namiesto obviňovania”, ktorý nám otvára dvere k hlbším konverzáciám a lepšiemu pochopeniu, miesto tradičného obviňovania, kázania a prevracania očí nad „dnešnou mládežou“. Vety ako „prosím vysvetli mi…“ alebo „snažím sa pochopiť, ako vnímaš toto alebo toto…“ určite fungujú lepšie. Zároveň ale autorky dodávajú, že tento prístup si vyžaduje veľa, veľa cviku, hlavne ak má vyznieť úprimne 🙂
Ďalšia užitočná je pre mňa formulka: “Chceš, aby som len počúval, alebo chceš, aby som ti ten problém pomohol vyriešiť?” Často si všímam, že deti sa mi chcú len s niečím “vyžalovať”, no očakávajú len empatiu a pochopenie, nie rady a múdrosti.
A zvýraznila som si aj poznámku, že by sme sa mali vyhýbať veľkým epickým rozhovorom/prednáškam, a sústrediť energiu na desiatky malých, každodenných. (Ak sa jeden nepodarí, máme potom veľa príležitostí skúsiť to znova.)
O puberte od ľudí, ktorí ňou práve prešli
Aj toto je zaujímavé – skutočné príbehy mladých ľudí, ktorí majú tesne po puberte a spomínajú si (pri konkrétnych témach), čo riešili, čo im vadilo, čo by urobili inak.
A ešte pár mojich poznámok ku konkrétnym kapitolám / témam.
Zďaleka nie všetky, lebo to by bolo na ďalšiu knihu 🙂
“Nepredpokladajte, že vedia ako. Buďte naozaj konkrétni.” Niekedy máme pocit, že tínedžeri MUSIA vedieť nejaké pre nás základné veci, napríklad ako sa správne umývať. Ale my sme im to možno nikdy dôsledne nevysvetlili a oni potrebujú od nás naozaj presný, konkrétny návod.
Kapitola o mozgu
Je zaujímavá celá, ale napríklad toto som si vyznačila: dieťa používa v rôznych situáciách rôzne časti mozgu. S rodičmi zapája prefrontálny kortex, je uvedomelé, premýšľa dopredu, identifikuje všetky riziká. Kamaráti uňho ale oveľa rýchlejšie zapália limbický systém, koná impulzívne a iracionálne, riskuje. Je teda možné, že s nami je v rozhovore racionálne, uvedomuje si riziká, sľúbi, že bude včas doma, že si dá pozor na alkohol… ale potom sa stretne s kamarátmi a všetky racionálne myšlienky vyletia von z hlavy.
O výkyvoch nálad
Takisto celá kapitola, ktorá stojí za to. Je tu napríklad praktický zoznam fráz, ktorým sa treba vyhnúť a naopak stratégií, ako tínedžerom pomôcť naučiť sa regulovať svoje emócie.
O duševnom zdraví, obraze tela a poruchách príjmu potravy
Pomáhajú rozpoznať signály, že tínedžer rieši niečo vážnejšie. Vedeli ste, že poruchy príjmu potravy sú najsmrteľnejšie psychické poruchy hneď po závislosti od opiátov? Tri podskupiny detí s najväčším rizikom PPP sú deti, ktoré fyzicky dospievajú skôr, ako rovesníci, športovci a pravidelní používatelia sociálnych médií.
Nadmerná športová špecializácia mládeže
Veľmi ma zaujala téma nadmernej športovej špecializácie mládeže, ešte som o tom v knihe nečítala, ale riešim to už niekoľko rokov. Deti od istého veku majú neuveriteľne málo príležitostí športovať len tak pre zábavu. Všetky športové krúžky v istom momente začnú byť o naháňaní výsledkov. Hra sa mení na organizovaný šport. Čo samozrejme je fajn – ale len pre časť detí. Ale drvivej väčšine by oveľa viac než úzka špecializácia na jeden profesionálny šport prospievala diverzifikácia a voľná hra v kolektíve, bez tlaku na výkon.
Se* a kultúra nezáväzných vzťahov
Tu som si robila asi najviac poznámok, mám sa čo učiť o tom, ako dnes mladí ľudia vnímajú (tie romantické) vzťahy. Do popredia sa dostávajú nezáväzné vzťahy a my by sme miesto moralizovania mali snažiť sa pochopiť. Veľmi mi pomohli lepšie porozumieť a utriediť si vedomosti kapitoly o se*uálnej orientácii a rodovej identite. Napríklad fakt, že generácia Z aj do tejto témy priniesla fluiditu. A že sa ako rodičia máme pripraviť na to, že naše deti možno nebudú chcieť byť označené jedným slovom celý život, respektíve že orientácia sa u niektorých ľudí vyvíja a mení.
Kapitola o vplyve rovesníkov
Pekne vysvetľuje, že rovesníci majú pozitívny vplyv pri dospievaní a zlepšujú kvalitu života. Majú vplyv na pocit pohody, štúdijné výsledky, znižujú riziko depresie, zlepšujú psychosociálne fungovanie a dokonca predlžujú život! Zároveň ale je už dobre prebádaná sila rovesníkov na stredný mozog. Priatelia posilňujú centrá typu “riskni to”, “urob to”, “cíť sa skvele”. Štúdie ukázali, že tínedžerova schopnosť šoférovať sa dramaticky znižuje, ak je s ním v aute kamarát – zvyšuje sa priemerná rýchlosť aj nehodovosť. Ďalšou kapitolou je už od generácie X známy pojem “peer presure” – tlak rovesníkov.
Na záver
Ako som už písala vyššie, toto nie je nevyhnutne kniha na jedno prečítanie. Niektoré kapitoly u nás ešte vôbec nie sú aktuálne a tak si počkajú, či/keď príde ich čas. Ale je to rozhodne fajn kniha, napísaná veľmi rešpektujúco a v snahe pochopiť, nie súdiť.
TOTO JE AKÉ TRÁPNE kúpite napríklad tu.
Ak máte deti v (pred)puberte, možno vás zaujme aj tento môj starší článok.
O tom, ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali, nájdete článok tu.
O ďalšej dobrej knihe o puberte píšem aj tu.
A odporúčam ešte knihu Generations, ktorá hovorí o tom, ako nás ovplyvňuje doba, v ktorej sa narodíme, vyrastáme a žijeme. Dozviete sa tam viac o jednotlivých generáciách od tzv. silent generation až po generáciu dnešných detí/tínedžerov. Píšem o nej tu.